Hlavná stanica stále v dezolátnom stave
Nedávno sa hovorilo o tom, ako sa chystá prerábka hlavnej železničnej stanice. Veď ak mesto stále odporúča, aby návštevníci prišli na šampionát železničnou alebo autobusovou dopravou, je trochu vtipné ich nasmerovať na azda tú najväčšiu hanbu, ktorá turistov prichádzajúcich sem víta. Naša vlaková stanica.
Niekoľko osobných názorov z piatkového cestovania: Stále množstvo bezdomovcov, množstvo podivných ľudí, špina, smrad a žiadne avizované úpravy. Ľudia sa pred časom pýtali, či vôbec stihne mesto dostavať štadión. Správne mala otázka smerovať asi sem. Štadión funguje, čo otestovalo niekoľko zápasov Slovakia Cupu. Ale naša stanica? Žiadna zmena, žiadna úprava, ani „zahrabanie špiny pod koberec“. Skrátka zatiaľ nič. O dva mesiace tu máme medzinárodnú športovú udalosť, aká v slovenských športových dejinách nemala obdoby a kompetentní sa skôr zdržujú PKO, čo mali vyriešiť už dávno a niekto celkom iní, kým dnes mesto popiera samé seba.
Pri lístkoch klasicky dlhé rady. To nie je ani tak ten hlavný problém ako to, že v tom našom stála slečna 12 minút, kým to skupinku za ňou omrzelo. Skúšala rôzne kombinácie cien. Očividne sa neponáhľala a tak mnohí za ňou nevedeli, či to risknúť v inom rade, alebo sa už už pohne. Slečna tam stála nakoniec minimálne 18 minút a vôbec by som sa nedivil, keby nakoniec išla autobusom. Pani za okienkom však mohla poznamenať, že prišlo niekoľko električiek a viacerí sú, čo potrebujú na vlak urýchlene.
Nenadchol ani miestenkový vlak do Košíc, vyrážajúci 17:40 z Bratislavy. Človek by čakal, že ak si musí platiť povinne miestenku, dostane miesto niekde v tom peknom vozni so zástrčkami pre laptop, ale dostane sedačku v stave horšom než v bežnom rýchliku a na bvedľajších sedadlách sa dve maďarské deti s oteckom učia výslovnosť niektorých slovíčok pomocou detských krížoviek akombinujúc to všetko ešte hrou na Indiana Jonesa s čipsami až niekde pod Tatry. Poviem vám, skvelý dojem zo stanice na úvod a skvelá cesta plná sústredenia a počutia vlastného slova.
